V utorok 12. novembra sa v bratislavskom Ateliéri Babylon uskutočnil úvodný koncert tohtoročnej jesennej edície One Day Jazz Festivalu. Program nám sľuboval zaujímavé projekty z domova, ale aj zo zahraničia. Konkrétne išlo o súčasný bubenícky fenomén menom Chris Dave.
Atmosféra tohto dňa sa od začiatku niesla vo funkovom a hip-hopovom duchu. Pred úvodným koncertom sa totiž interiér Ateliéru Babylon zaplnil práve touto hudbou, ktorú nám sprostredkovával DJ. Niečo po 20.30 hod. sme sa dočkali úvodného živého vstupu. Išlo o najnovší projekt Martina Valihoru s jasným názvom Tribute To Power of Tower. Treba povedať, že išlo o nesmierne efektný koncert po každej stránke. Kapela bola zložená až zo siedmych „dychárov“, medzi ktorými nechýbali mená ako Rado Tariška, Miroslav Hloucal, Ondřej Štveráček, Martin Uherek či Miroslav Poprádi. Rytmickú sekciu tvoril Valihora na bicích nástrojoch, Juraj Griglák na basgitare a Eugen Vizváry na klávesoch. Špeciálnu úlohu mal gitarista a v tomto prípade aj aranžér Matúš Jakabčic, ktorý celý tento projekt aranžoval. Musím povedať, že veľmi kvalitne.
Známe skladby legendárneho zoskupenia Tower of Power vyzneli vynikajúco – široko znejúce „voicingy“ dychárov podfarbovali rôzne elektrické zvuky syntetizátora a gitary. Juraj Griglák potvrdil, že je nestarnúcim basgitarovým majstrom, ktorý hravo a promptne sprevádzal svojich kolegov. Ako sólisti sa predviedli vynikajúci Radovan Tariška, ktorý bol zároveň lídrom dychovej sekcie. Ďalej to bol aj Martin Uherek, čo bolo zaujímavé, keďže ako improvizátora sa prevažne pohybuje na hardbopu. Uherek však dokázal, že zvládnutie jazzzovej tradície obohacuje aj interpretáciu a sólistický výkon funkovej hudby. Štveráček exceloval svojim „driveom“ a expresívnym nasadením. Koncepčne odkazoval hlavne na legendy ako Michael Brecker a Bob Berg. Svoj priestor pre improvizáciu však dostali všetci členovia kapely. Myslím si, že lepší začiatok večera si publikum ani nemohlo priať. Ostáva nám iba dúfať, že sa čoskoro vyplní Valihorove prianie osloviť na spoluprácu legendárneho speváka Lennyho Williamsa z kapely Tower of Power, ktorý momentálne pôsobí vo Viedni.
Po krátkej pauze sme sa napriek chladnému počasiu a dažďu v dobrej nálade vrátili na ďalší koncert. Taktiež išlo o naše domáce hviezdy, ktorých líder je špeciálnym „zázrakom“, o ktorom hovorí celý svet. Nebol to nikto iný ako basgitarový fenomén Aaron Hodek, ktorý na pódiu privítal svojich priateľov – konkrétne to bol jeho brat Dávid na bicích nástrojoch, Eugen Vizváry na klávesoch, Richard Csino na syntetizátore a basgitare, a Michal Bugala na gitare. Opäť sme všetci v publiku zostali v nemom úžase z Aaronovej zrelosti a muzikálnosti. Najviac ma prekvapil playlist večera, ktorý bol zložený z nesmierne zaujímavých groovujúcich tém. Niektoré mali pomalší až meditatívny charakter plný zvukovosti slákov, iné boli niekde na pomedzí jemného funku a bossa novy. Mladý Aaronko je hudobný zázrak rovnako ako bol jeho brat Dávid. Spolu so svojimi kolegami predviedli krásny výkon plný spoločnej radosti z fantastického hrania. Neskôr zavítal na pódium hosť, ktorým bola fenomenálna maďarská speváčka Gigi Radics, ktorá zaspievala najskôr iba v duu s Eugenom Vizvárym, a v ďalšej skladbe sa k nej pridala celá Aaronkova kapela. Jej krásny „černošský“ hlas zaplnil celú miestnosť najrôznejšími emóciami a svetovou umeleckou úrovňou, čo potvrdzuje aj fakt, že si ju na sociálnej sieti všimol aj Jacob Collier. Krásnym gestom bolo venovanie jednej Aaronkovej basgitary Martinovi Valihorovi ako poďakovanie za jeho činnosť. Prekvapilo to nielen divákov, ale aj samotného Valihoru.
Cez prestávku som mal pocit, akoby už bolo všetko povedané, a že to už lepšie nebude. Na druhej strane som však dobre vedel, že headliner ešte iba príde.
Chris Dave and The Drumhedz predstavili koncept hudby, ktorý čerpá z viacerých hudobných žánrov. V ich hudbe cítiť vplyvy jazzu, funku, r ´n´ b, ale aj rocku a punku. Unikátny je však spôsob akým tieto vplyvy prepájajú vo svojej interpretácii. Okrem lídra na bicích nástrojoch, vystúpil po jeho boku gitarista, spevák a basgitarista, s ktorými si neuveriteľne hudobne rozumeli. Ich vzájomná komunikácia a interakcia je geniálna. Chris Daveov spôsob hrania „broken“ má svojskú podobu a štruktúru, čomu prispievajú aj jeho „sidemani“. Okrem ich známej interpretácie Coltraneovho „Giant Steps“ ma zaujali prechody z klasického funku do rocku, punku a metalu. Všetko má však svoju logiku, gradáciu a správny „timing“. Zaujímavé bolo sledovať komunikáciu hráčov na pódiu, čo je taktiež bežné pre túto kapelu. Spoločná interakcia Chrisa Davea a basgitaristu, alebo gitaristu je niečo, čo nevidíme často. Podobným spôsobom vzájomne interaguje kapela Ariho Hoeniga.
Jednotlivé prestoje medzi skladbami a kombinácia verbálnej a hudobnej komunikácie medzi hráčmi prinášala zaujímavé napätie, ktoré publikum dostávalo do varu. Uvoľnenie prišlo v momente gradácie keď do muzicírovania nastúpili aj ďalší členovia bandu. Najstrhujúcejším momentom však bolo ostináto na kopáku, ktoré Chris Dave udržal až niekoľko minút s neuveriteľnou konštantnou dynamikou a presnosťou.
Chris Dave and The Drumhedz prezentujú aktuálny fusion najrôznejších hudobných žánrov a konceptov, ktoré vytvárajú úžasnú hudbu. Na svoje si príde skutočne každý, čo potvrdili spontánne reakcie publika v Ateliéri Babylon.
Dávid Oláh
Foto: Rudolf Baranovič
