Pred týždňom nás opustila naozaj skvelá, hoci bohužial nedocenená a verejnosti menej známa jazzová trubkárka a speváčka. Clora Bryant, ktorá sa dožila úctihodných 92 rokov, spolupracovala s legendami ako Charlie Parker, Dizzy Gillespie, Count Basie či Duke Ellington a zohrala dôležitú rolu v budovaní miesta pre ženy – inštrumentalistky v mužmi dominantnom jazzovom svete.
Americký trubkár Scotty Barnhart ju nazýva ,,veľkou dámou jazzovej trúbky‘‘ a píše: ,,Bryant vlastnila všetky nevyhnutné prostriedky na to byť profesionálnou jazzovou hudobníčkou – dokonalú techniku, osobitý zvuk, odvahu a smelosť, kontinuitu nápadov a neodmysliteľný optimizmus, ktorý nesie so sebou nekonečnú kreativitu.''
Clora Bryant, narodená v Texase v roku 1927 pôvodne hrala na klavíri a spievala, avšak na trúbku začala hrať vďaka jej bratovi, ktorý si svoj nástroj nechal doma, keď bol povolaný do armády. Ona si ho vzala a naučila sa sama stupnice a všetko ostatné, lebo bola pevne rozhodnutá, že sa chce dostať do ,,marching bandu.‘‘ Vraví: ,,Môj otec chcel, aby som hrala na harfu, ale ja som vedela, že trúbka bol ten nástroj.‘‘ Tak ju otec brával do tanečných sál, kde hrali hudobníci ako Duke a Basie, stával pred oknom s dcérkou na pleciach aby mohla vidieť a počuť hudbu.
Ako mladej jej bolo jej ponúknuté štipendium na Oberlin Conservatory a Bennett College ale vybrala si nakoniec Prairie View College v Houstone, pretože tam mali čisto ženský orchester, do ktorého sa mohla zapojiť. S nimi takto hrávala v Texase pár rokov, dokým sa s otcom nepresťahovali do Kalifornie, kde nastúpila na University od California Los Angeles. Bolo to tam, kde prvýkrát počula bebop znejúci z klubov na Central Avenue, ktorá bola vtedy centrom afro-amerického kultúrneho života.
V tom čase spolupracovala s ,,International Sweethearts of Rhythm’’ – prvým skvelým ženským big bandom a taktiež s ,,Darlings of Rhythm‘‘ či “Queens of Swing”, v ktorom hrala dokonca na bicie. V Los Angeles pracovala aj ako trubkárka tanečníčky a speváčky Josephine Baker aj legendárnej Billie Holiday. Dva roky na to sa presťahovala do New Yorku, kde hrávala v známych kluboch.
Bryant bola jednou z prvých černošských žien, ktoré sa objavili v televízií v ženskom jazzovom sextete spolu s huslistkou Ginger Smock, a taktiež bola prvou jazzwomankou, ktorá koncertovala v Sovietskom zväze (na osobné pozvanie Gorbačova).
Clora hrala v big bandoch a viedla aj jej vlastné kapely v Kalifornií a na ,,tour’’ počas dlhých rokov. Od 1950 do 80. rokov hrala naozaj s mnohými legendami. Keď ju Louis Armstrong počul hrať v klube, priniesol jeho kapelu na pódium, aby si spolu zahrali a začal odvtedy hovoriť ľuďom, ako veľmi ju obdivuje.
Bebop Kings & Queen
Avšak tým prvým zlomovým bodom v jej živote bol moment, keď prvýkrát v rádiu počula hru Dizzy Gillespieho (v jeho skladbe ,,Things to come’‘), ktorý sa nakoniec stal jej dobrým priateľom a mentorom.
Bryant bola hlboko oddaná hudbe a jej nástroju a bola jednou z mála žien, ktoré navštevovali jam sessions s bebopovými ,,králmi’‘. Vlastne bola jedinou ženou, ktorá kedy jamovala na pódiu vedľa Charlie Parkera.
V jednom z interviews spomína: ,,Raz sa Charlie dovalil do klubu, v ktorom som práve hrala, požičal si od niekoho Selmer tenor saxofón a povedal: ,No, čo si chceš zahrať Cora?’ a ja som povedala ,Now’s the Time.‘ Tak som odpočítala mierne rýchlejšie tempo a všetkým to dobre swingovalo. Keď sme skončili, klavirista zahral nakonci starý Basieho ,,lick’‘, čoho sa Charlie chytil a povedal nech si zahrajú skladbu ,,Tickle Toes’‘. Odrátal omnoho rýchlejšie tempo a už letel. Keď som začala hrať sólo ja, pokúsila som sa prejsť do ,,double-time’’ tempa tak to urobil on. No keď sme skončili, chytil ma za rameno a zatiahol dozadu. ,Clora,’ povedal ,Ty vieš, že ťa milujem a milujem ako hráš. Ale nepokúšaj sa takto hrať double-time, keď to nedokážeš. Zostaň pri tom čo vieš robiť. A buď si vedomá toho, čo vieš.’’
Paradoxne, (no na tú dobu nie až tak prekvapivo), najväčší kompliment. ktorý v roku 1989 dostala od samotného Gillespieho bol: ,,Ked zavriete oči, počujete hrať muža. Keď oči otvoríte, vidíte že ste sa mýlili. Nemysleli by ste si, že aj žena by mohla mať tie ,,vnútroné‘‘ veci pre trúbku.’’
Už od začiatku svojej kariéry bola Bryant často zhadzovaná, pretože bola ženou hrajúcou na nástroj, ktorý vačšina mužov pokladala len za mužský nástroj.
,,A ďalšou vecou bolo, že sa vás snažia dostať do postele,‘‘ priznáva. ,,Keby som bola klaviristkou alebo len čisto speváčkou, nemala by som problém. Ale akonáhle si začnete prikladať ten kus kovu k puse, začnú sa problémy. Ostatní hráči na dychové nástroje mali ku mne rešpekt, avšak muži, čo viedli jazzové kluby, ma považovali skôr za ozdobu. Avšak nikdy ma žiaden muž neodmietol pustiť na pódium.‘‘
V roku 1957 nahrala svoj jediný album ,,Gal With a Horn‘‘ (Mode Records). Jej hra na trúbku a spev sú plné radosti a taktiež virtuozity. Tu si môžete vypočuť:
,,Nikdy mi nikto nepovedal, že nemôžem hrať na trúbku, lebo som dievča. Ani keď som začínala na strednej ani keď som prišla do Los Angeles. Môj otec mi povedal: ,,Bude to výzva, ale ak ideš do toho, som pri tebe na tej ceste.’‘
Infarkt v roku 1996 prinútil Cloru nechať trúbku, no pokračovala v speve a prednášala po celej krajine o svojich bohatých životných skúsenostiach a o tom, aké to bolo byť priekopníckou ženou v jazze. V priebehu posledných rokoch získala ocenenia. Jedno od ,,Kennedy Center for the Performing Arts‘‘ z Washingtonu D.C. a v roku 2002 druhým ocenením bolo ,,Mary Lou Williams Women in Jazz Festival Award’’.
V roku 2007 bol vydaný dlho plánovaný dokumentárny film Trumpetisically, Clora Bryant (trailer si môžete pozrieť tu)
Lenka Molčányiová
Zdroje: www.latimes.com, www.jazzwomenarchives.wordpress.com
