Preklápanie letopočtov ponúka priestor na bilancovanie uplynulého roka a načrtnutie vízie nasledujúceho obdobia. Aký bol teda jazzový rok 2022 a čo nás čaká v najbližších mesiacoch?
Uplynulý rok poznamenalo viacero udalostí, pričom tou najzásadnejšou a najtragickejšou bolo vypuknutie vojnového konfliktu na Ukrajine. Koncom februára sa do Európy vrátila po trištvrťstoročí vojna! Už to neboli vzdialené oblasti Blízkeho Východu či Zakaukazska, ale hranica napadnutej krajiny priamo susedila so Slovenskom. Akoby sme sa v danom čase mohli sústrediť na kultúru, keď „Inter arma silent Musae“...
Aspoň maličkým príspevkom solidarity bolo niekoľko textov pripomínajúcich ukrajinských jazzmanov: snahou prvého bolo poukázať na štýlotvorné a celosvetovo známe osobnosti ako Art Hodes, Andrey Kondakov, Denys Dudko či Denis Adu, druhý text s podtitulom Jazz a Ukrajina priblížil dvojicu ukrajinských vokalistiek spätých s košickým vydavateľstvom Hevhetia. A solidaritu s Ukrajinou vyjadrovali aj mnohé hudobné podujatia počas celého roka: napríklad domáci marcový Sound of Peace s excelentným projektom III IN COMMON dvojice Matthew Stevens / Walter Smith, alebo nezabudnuteľný koncert „We Stand With Ukraine“ bubeníka Vladimira Tarasova s ukrajinskými kolegami – klaviristom Volodymyrom Solianykom a kontrabasistom Markom Tokarom, ktorý som mal možnosť zažiť v rámci festivalu Vilnius Mama Jazz.
Viacero zaujímavých udalostí sa však odohralo aj na domácej scéne: vo februári prebehlo „odložené“ finále súťaže mladých jazzových talentov Jazz START UP, ktoré ešte prebiehalo v pandemickom režime (teda prostredníctvom online prenosu). Našťastie – decembrová edícia podujatia Jazz START UP už mohla prebehnúť v normálnych podmienkach za účasti publika. A verím, že o oboch víťazoch (Reháková Knight Group a Israel Mrazik Figueredo) ešte budeme veľa počuť... Viacerí z účastníkov domácich jazzových súťaží si brúsilo ostrohy napríklad na Večerných jazzových ateliéroch, ktoré sa aj tento rok tešili záujmu mladých hudobníkov.
Potešiteľných vecí sa však na domácej jazzovej scéne odohralo omnoho viac: v marci odštartovalo svoju existenciu nové RADIO JAZZ, ktoré môžete počúvať napríklad na tomto linku, koncom apríla sme oslávili Medzinárodný deň jazzu nielen bilancovaním domácich jazzových albumov a odovzdávaním cien ESPRIT, ale tiež jazzovým vokálnym workshopom s čestným predsedom odbornej poroty – s americkým spevákom JD Walterom.
Nehovoriac o tom, že sa slovenský jazz celosvetovo zviditeľnil vďaka objaveniu denníkov legendárneho Charlieho Parkera a parafrázy slovenskej hymny v jednom z jeho aranžmánov, ale tiež vďaka preniknutiu slovenských jazzmanov pod krídla prestížneho vydavateľa Blue Note. Tých medzinárodných prienikov bolo nakoniec viacero: spomeniem aspoň albumy Matúš Jakabčic CZ-SK Big Band „Room #555“, album „Blue Journal“ speváčky a skladateľky Ester Wiesnerovej, účasť legendárneho flautistu Jorgeho Parda na albume „Schumannova rezonancia“ saxofonistu Erika Rothensteina, album gitaristu Davida Kollara s nórskym trubkárom Arvem Henriksenom či sériu narodeninových koncertov, ktorými Lukáš Oravec oslávil desiate výročie vlastného kvarteta.
Tých úspechov však bolo omnoho viac: napríklad večer „SLOVAKS IN CONCERT“ v newyorskej Carnegie Hall, kde bodovala rozšírená verzia zoskupenia Lash&Grey a Janoska Ensemble s hosťujúcim Birélim Lagrénom, ako aj finále jednej z najprestížnejších svetových speváckych súťaží – Sarah Vaughan International Jazz Vocal Competition, do ktorého sa prebojovala Kristin Lash / Kristína Mihaľová. Neostáva iné, ako sa radovať z úspešného roka 2022 a s rovnakou nádejou vzhliadať k nastávajúcemu roku 2023. A všetkým čitateľom a poslucháčom chceme spolu s Johnom Cageom zapriať: HAPPY NEW EAR!
Autor: Peter Motyčka
