V pravidelnej rubrike Women in jazz rozhodne nemôže chýbať známa jazzová klaviristka, skladateľka a pedagogička Geri Allen. Často označovaná ,,jazz queen’’ opustila tento svet žial už pred dvoma rokmi, no jej diela, osobnosť a hudobný odkaz žijú silno naďalej. Potvrdzujú to spolupráce s mnohými skvelými hudobníkmi, ako sú legendárny klavirista McCoy Tyner či saxofonista Ornette Coleman.
Len pár týždňov potom, čo oslávila svoje šesťdesiate narodeniny, premohol hudobníčku Geri Allen boj s rakovinou. Udalosť toho júnového dňa roku 2017 vyvolala vlnu smútku, silných slov a koncertov na jej počesť a pamiatku.
No späť k začiatkom. Allen vyrástla v americkom Detroite, v regióne známom bohatou hudobnou históriou. Popri klavíri, na ktorý začala hrať ako sedem-ročná, vychodila strednú školu ,,Cass Technical High School’’, ktorá bola zhodou okolností alma mater jazzových velikánov ako Paul Chambers, Wardell Gray, Gerald Wilson či Donald Byrd.
Počas štúdia na škole sa Allen venovala jazzu pod vedením trubkára Marcusa Belgravea, ktorý viedol jazzový workshop a taktiež bol mentorom známeho saxofonistu Kennyho Garretta či huslistky Reginy Carter. Vďaka ďalšiemu mentorovi Roy Brooksovi si zas Allen obľúbila kompozície Theloniousa Monka, ktoré neskôr majstrovsky interpretovala.
Allen bola jednou z prvých, čo úspešne ukončili jazzové štúdium na ,,Howard University’’ v roku 1979 a pár rokov na to získala titul magistra v etnomuzikológií na Pittsburghskej univerzite. Hneď po ukončení štúdia sa vybrala na koncertnú šnúru s legendárnymi speváčkami The Supremes na čele s Mary Wilson.
Už v roku 1984 vydala pod hlavičkou Minor Music svoj debutový veľmi originálny album ,,The printmakers’’, kde ju na zážitkovej uši-otvárajúcej prechádzke zvukmi, farbami a rytmami sprevádzajú basista Anthony Cox a bubeník Andrew Cyrille.
Zapojila sa v polke 80. rokov aj do tzv. ,,M-Base Collective’’, ktorého hlavným členom spomedzi mnohých je alt saxofonista Steve Coleman. Súčasťou boli aj Greg Osby, Graham Haynes, Terri Lyne Carrington či Cassandra Wilson. Bol to kolektív mladých afro-amerických hudobníkov, ktorých spájala špecifická idea o kreatívnom vyjadrovaní sa a o nových zvukoch. Často je M-Base uvádzaný ako štýl jazzu, no Coleman to odmieta a prizvukuje, že ide o spôsob myslenia o tvorení hudby, kde umelci využívajú hudbu na vyjadrenie života.
Cez tento kolektív vznikla aj ďalšia spolupráca Geri so Stevom Colemanom. Či už na jeho debutovom albume ,,Motherland Pulse’’, alebo na jej ďalšom autorskom ,,Open On All Sides In The Middle‘‘ z roku 1986 s jej aktívnym elektro-akustickým ansámblom.
Albumy na vypočutie
Z jej nespočetných albumov by som vyzdvihla spolupráce s kontrabasistom Charlie Hadenom a bicistom Paul Motianom (albumy: In the year of dragon/1989/JMT Records; Segments/89/DIW; Live at The Village Vanguard/90/DIW), taktiež album ,,The Life of a Song’’(2004/Telarc), kde jej spoločnosť robia legendárny Dave Holland a Jack DeJohnette, či ďalšia nahrávka v triu ,,Twenty One’‘ vydaná pod hlavičkou Blue Note Records (1994) v zložení Ron Carter na kontrabas a Tony Williams na bicie.
To je dôkazom toho, že viac ako len virtuózka schopná viesť tie najlepšie ,,rhythm sections’‘, bola hudobným partnerom s úžasnými ušami, motivovaná perkusívnou energiou avantgardy, nezachytiteľnou jednotnou iskrou straight–ahead swingu a expresívnej pravdy klavírnych balád.
Okrem jej albumovej tvorby ako ,,leaderky’‘ svoju stopu zanechala aj ako improvizátorka na významných albumoch saxofonistov – skladateľov Ornetta Colemana (,,Sound Museum: Hidden Man‘‘ a ,,Sound Museum: Three Women‘‘), Olivera Laka, spomínaného Steva Colemana a Charlesa Lloyda, bicistu Ralpha Petersona Jr., a samozrejme aj značnú vášeň zasvetila spolupráci s Terri Lyne Carrington, najmä v triu s Esperanzou Spalding či so saxofonistom Davidom Murrayom.
Allen oplýva aj sériou klavírnych sólo albumov: ,,Home Grown‘‘ v 1985 či ,,Flying Toward the Sound‘‘ v 2010, inšpirovaný Cecilom Taylorom, McCoy Tynerom a Herbie Hancockom. Tieto albumy odhaľujú jej nevídanú technickú zdatnosť a kaleidoskopickú tonálnu škálu.
Okrem jej výnimočných kvalít ako hráčky mala Allen významny vplyv ako pedagogička na Univerzite v Michigane či ako riaditeľka jazzového štúdia na domácej Univerzite v Pittsburghu.
V roku 2016 bola Allen s triom pozvaná umelkyňou Carrie Mae Weems do Guggenheimovho Múzea v New Yorku ako súčasť predstavenia "Past Tense/Future Perfect."
V roku 2014 pomohla Allen založiť All-Female Jazz Residency, letný program v New Jersey Performing Arts Center pre mladé jazzové hudobníčky a okrem mnohých ocenení jej bol udelený čestný doktorandský titul prestížnou Berklee College od Music v Bostone.
Zdroj: www.npr.org, www. geriallen.com
Foto: www.telerama.fr